Prstene obyčajne nenosím, ak si už nejaký dám, mám potom celý čas pocit, že ho stratím. Tento bol jeden z mála, ktoré vlastním. Nosila som ho asi tak v šiestej triede základnej školy. Vtedy som mala také lebkové obdobie - lebky na bižutérii, lebky na oblečení. Bol dosť drahý a aj napriek tomu sčernel asi po troch použitiach (umývala som si v ňom ruky). Možno aj preto som si tak dlho odkladala. Dnes som ho teda vyhodila.
Tiež mávate obdobia, že sa vám niečo v danom časovom úseku páči ale o pár rokov už nie? (Niežeby ma moje lebkové obdovie celkom prešlo. Ale akosi som mu prestala v takej miere holdovať.)
ja mávam častokrát veci o ktorých viem, že ich už nikdy (alebo aspoň tak skoro) nevyužijem a napriek tomu ich odkladam, odkladam... viaže ma k nim určité cutové puto, ktoré kosi nchcem pretrhnúť... A potom zrazu príde obdobie, keď mi jednoducho "prepne" a to čo som toľkokrát odkladala a uschovávala, bez milosti vyhodím...
OdpovedaťOdstrániť